Karla

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Únik (2007)

Tam, kde je stále noc, slnko nikdy nevyjde..

Je hnusné, ako čas plynie a my sa nestíhame obracať ani len za svojou minulosťou. Ľudia nám prechádzajú pomedzi prsty, každý deň noví a noví a ani si nestihneme uvedomiť, že niektorí sa nám zaryjú do duše tak veľmi hlboko..tak, že v nej ostanú navždy. Nechajú v nás stopu, ktorá ani po rokoch nezmizne. Kradnú nám myšlienky, akoby na ne mali nárok. A vonkoncom nemajú. Občas zotrvajú dlhšie, inokedy kratšie..ale aj sa vracajú, občas. Vracajú sa do našich životov, akoby sa nič nestalo a neuplynuli roky. Sú tu a my si uvedomíme, že čas je relatívny a že srdce vôbec nepočíta dni a mesiace. Často si vravím, že na čo mám hlavu, keď s mojím srdcom aj tak len neustále bojuje.. Bilanciu zápasov nebudem komentovať, lebo či poslúchnem jedno alebo druhé, nikdy sa udalosti nevyvinú podľa mojich predstáv. Nikdy nič neočakávam, len verím a zbytočne..

Občas sa pristihnem, ako rezignujem, rezignujem na veci, pre ktoré by sa naozaj oplatilo bojovať. Prečo? Možno preto, že rozhodnutia, do ktorých sa nevložíme, až tak veľmi nebolia. Známe klišé; ísť za svojim srdcom je skôr replika z naivného romantického filmu. Fakticky sa im človek cez Vianoce nedokáže vyhnúť..a to som sa veľmi snažila..

Pred časom som si po istých skúsenostiach uvedomila, že je mimoriadne dôležité ísť za tým, po čom túžime. Robilo ma to šťastnou, ale len do chvíle, kým som nezakopla. A ten pád bolel dlho a veľmi, o veľa viac, než som si vedela kedy predstaviť. Od tej chvíle prehodnocujem priority, ale bez jasného záveru. Každý môj ďalší obdobný pokus túto teóriu skôr vyvrátil, než potvrdil.

Emočná stránka života je pre mňa veľmi dôležitá a práve preto je jej absencia tak výrazne hmatateľná, až viditeľná. Prázdno, ktoré sa snažím vyplniť je ako bezodná studňa..tak na čo tá snaha? Z citlivého človeka sa stáva flegmatik a cynik a moja uzavretosť sa ešte viac prehlbuje. Je to zbabelosť? Nemyslím. Strach? Nemám strach, veď najkrajší pocit je prekonať svoj vlastný strach. Únik? Áno, utekám. Utekám sama pred sebou a radšej nechcem vidieť a ani cítiť, aby nebolelo, keď zhasne svetlo a prebodnú moje srdce..


Osobné | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014